Lep?í, ako be?ný primer!

U? nejaký ten piatok je táto udalos? spä?, ale kvôli povinnostiam a nálade na tvorenie som sa rozhodol zverejni? ju a? po dlh?om odle?aní.

V?etko sa začalo krátko po novom roku, keď sa ma známa spýtala, či by som ne?iel ?onglova? na učiteľský ples, ktorý sa uskutoční 1. februára 2008 na základnej ?kole Janka Kráľa v Liptovskom Mikulá?i na Podbrezinách. Po dlh?om váhaní som prikývol. Pravidelne som chodil do telocivčne "trénova?" a o?ivova? si výstupy, ktoré som u? dávnej?ie predvádzal.

Starosti mi v tej dobe robili najmä ?tátnice z pedagogiky a psychológie, ktoré som mal ma? pár dní pred samotným večerom. Dni plné učenia, psychickej námahy a totálneho vyčerpania. Na ?tastie v?etko dobre dopadlo (priam nad moje očakávania) a mohol som sa viac sústredi? na samotný večer. Skutočne, keď som tak premý?lal kedy som pred publikom ?ongloval na posledy, tak mi zi?iel na um október 2007, aj keď nie a? tak dávna minulos?, ale predsa. Aspoň ?e vidím ?onglovanie viac ako zábavu ako povinnos?.

Nadi?iel deň prvý február roku pána 2008 a ja som bol dohodnutý, ?e si pred samotným Veľkým večerom prídem prezrie? miesto samotného výstupu. Zobral som synovca Ri?ka, pár loptičiek a CéDéčko s hudbou (samozrejme vyskú?a? či pôjde) a hor sa smer ?kola. Privítali nás milí ľudia, tak?e sme sa hned od začiatku cítili s Ri?kom dobre, ved aby sa Ri?ko nemal dobre, keď mu aj ?i?ku do ruky dajú. CD sa nám vyskú?a? nepodarilo, keď?e DJ Balco dorazil pár minút pred nami. Mal som o to viac času prezrie? si podrobnej?ie miesto na ktorom si budem u?íva? mojich 15 minú? slávy. ?ial nedozvedel som sa presne na koľkú hodinu je moje vystúpenie v programe naplánované, ale bol som o to spokojnej?í, ?e ani samotní organizátori v tom nemali jasno. Oznámené mi bolo, aby som pri?iel na ôsmu hodinu večernú a zúčastnil sa plesu ako hos?, potom si za?onglujem a pokračujem v hos?ovaní. Nakoľko mám zdr?anlivú povahu veľmi sa mi do toho nechcelo, ale čo u? s nimi...

Dorazil som večer v obleku s rupsakom na chrbte. Veci som si odlo?il do "VIP" zóny a pohodlne sa usadil. Po nejakej dobe som sa dozvedel pribli?ný čas, kedy sa moje vystúpenie mô?e kona?. Počas večere, kedy v?etci zúčastnení hodovali, som sa ja bol "rozhádza?". Minúti sa krátili, ale ostal som ako profesionál. DJ dohrával poslednú pesničku a ja som sa bol nachysta?. ?tyri ku?ele, pä? loptičiek a toľko isto i svietiacich loptičiek (ku podivu v?etky svietili). Počas samotného vystúpenia sa ľudia dobre bavili, taktie? ?onglovanie prakticky bez pádu mi prispievalo k sebavedomiu a dodávalo mi pohodu. Po záverečnom čísle a zo?atí podlesku, ktorý som v takej miere ani nečakal som sa i?iel navečera? ako keby sa nič nestalo.

Po dobrej studenej večery som chvilku posedel a nakoľko som sa cítil prechorlavený rozhodol som sa ís? domov. Keď som pri?iel k hlavnému organizátorovi večera pánovi Molnárovi, potriasol mi rukov a povedal vetu: "Bolo to lep?ie ako be?ný primer, niečo také sme a? nepotrebovali, ďakujeme". Mo?no to neznie tak veľkolepo, ale je to asi prvý človek, ktorý nepovedal "Bolo to skvelé, super, ?pica, bomba, tuti-fruti...". Celý som sa roz?iaril a s veľkým úsmevom som utekal domov, kde som e?te dobrých pár hodín ten úsmev nepopustil ani o milimeter.

Nedeľa 10. Február 2008 22:31

komentárov: 0 pridaj komentár archív