Reise Reise

Po par dnoch v Bratislave som konecne nasadol do autobusu, ktory ma mal doviest priamo na letisko vo Viedni. Zneistel som, ked sme prichadzali na letisko Wien - Schwechat, lebo letenku som mal Wien, Wien. Veru nebolo mi vsetko jedno. Ale napokon som si uvedomil, ze vo Viedni by asi nemali 2 letiska. Vystupil som dobre. Dokonca som trafil aj k check-ingu, ale vypadol im pocitac, tak som si musel par minut pockat. Nebol to ziadny problem, lebo let som mal az za viac ako dve a pol hodiny. Vybavil si board karte a odovzdal ruksak, ktory som nevazil a bal som sa limitu 20kg, ale ked vaha ukazala 11,5kg tak som sa smial :). Potom som sa chvilu premaval po hlavnej hale a okoli.

Zamieril som do oblasti, ktora bola urcena len pre tych, ktori uz uvedene board karte mali. Pripadal som si ako v hoteli, alebo skor v supermarkete. Vsetko vysvietene, vela restauracii (samozrejme na urovni), kaviarni, obchodikov z knihamy, potravinami ci drogeriou. Otacal som hlavu na vsetky svetove strany a ticho pozoroval vsetko okolo seba. Casu som mal na rozdavanie, ale aj tak som sa postupne pobral smerom k nastupisti B38. Par ludi pred nim sedelo, sak boarding time bol az za 50 minut. Dosla pracovnicka letiska, vsetko skontrolovala a zobrala jednu cast mojej letenky a odtrzok mi dala do ruky. Posadali sme si to dalsej miestnosti (oddelenej sklenymi stenami) a cakali na autobus, ktory nas mal doviest priamo k Boeing 737-800 (na moje prekvapenie to bolo v celku male lietadlo). Natlacili sme sa do autobusu a asi 100km rychlostou sme sa pobrali k lietadlu. Sofer si asi nebol moc isty, ci to ku ktoremu nas priviezol bolo to nase, tak sme si pobudli este zo 2 minutky v zatvorenom autobuse. Konecne ked otvoril dvere, sme sa pobrali dnu.

Odlozil som prirucnu batozinu pod sedadlo predomnou, poobzeral sa okolo seba a zo sedacky (taktiez predomnou) vytiahol karticku, na ktorej bolo napisane co kde mam. Teda hlody typu: V pripade, ze sa nahle zmeni tlak v kabine automaticky vypadnu dychacie pristroje, najprv si nasadte svoj a az potom pomahajte ostatnym nasadit si ich. Pod sedadlom je umiestnena zachranna vesta, ktoru nafuknete tak..., sfucite tak... a za vsetkym bolo napisane: toto je majetok Air Berlin, prosime neodnasajte tieto veci z paluby lietadla. Bolo zaujimave sediet tam a citat si to pred odletom. Letusky nas poziadali aby sme si zapli pasi a pokial by bolo mozne, nechali ich pocas celeho letu zapnute a zatiahnute. Potom sa zhaslo svetlo a zacali sme rolovat po drahe. A rolovali sme, rolovali, rolovali a rolovali...

Pred nasimi ocami pristali 2 lietadla v priebehu asi dvoch minut a vybrali sme sa rolovat dalej po drahe. Na velmi malej ploche sme nabrali potrebnu rychlost, zatlacilo ma do sedakcy a ked sme zacali stupat, tak som myslel, ze mi z toho praskne hlava. Hnusny pocit pri takej zmene tlaku (samozrejme to nebol dovod na to aby vypadli tie masky :) ) Potom sme sli chvilku rovno a zase nabrali vysku. V urcitych momentoch som myslel, ze pouzijem aj to papierove vrecko, ktore tam je pre kazdy pripad. Ked sme boli tak 7km nad zemou pri pohlade dolu to bolo cosi nezabudnutelne. Mesta boli rozsvietene, no pohlad skutocne nadherny. Vsetko to prekazila vyssia vyska. Pod nami boli oblaky, takze bolo po tej krase a srande. Dal som si nejaky sandwitch, ktory rozdavali letusky a vychutnaval let. No ked sme robili nejaky manever, veru-veru nebolo mi vsetko jendo. Pre tieto veci nemam rad kolotoce. Nejak som sa ukludnil a po asi 2 okruhoch okolo letiska Munster-Osnabruck prisiel pristavaci manever. Ten som zvladal trochu lepsie (uz som bol na cosi take pripraveny). Lietadlo pomaly zastalo(ako keby som zisiel na bicykli 5 schodov), kapitan nam povedal par teplych slov na rozlucku a ze dakuje, ze sme boli ich hostami na dnesny vecer bla-bla-bla..., my ako dobre publikum sme zatlieskali a pobrali sa von. Nastupili na autobus, doviezli sa do haly a cakali na batozinu. Trvalo im to nenormalne dlho. Ked sa konecne spustil pas tak sa vsetci ako kobilky vrhli na batozinu. Zobral som si svoj rupsak, obliekol si mikinu a pobral z letiska.

Nedaleko bola zastavka pre autobus. No vo vecernych hodinach premava iba tzv. taxibus. Taxik pre viac ludi premavajuci na jednej trase. Konkretne tento bol z Flughafen do Munster. Ked bolo dobre, tak sa driver vymykal pravidlam cestnej premavky len o 50km/h. Po strastiplnej ceste nas doviezol na Munster Hbf. a odtial som sa pobral peso na uplne druhy koniec mesta. Piatocne, ci teda v tu dobu uz sobotnajsie mesto zilo, tak som mal aj mensie obavy, ale je to tu celkom pokojne. Dorazil som ku svojmu "domovu" Vo dverach som sa stretol s Marie (jej izbu mam teraz v podnajme), vysvetlila mi co a ako. Dokonca mi nechala aj TV takze mam luxus ako nik :). 1 hodina v noci a som tam, kde som chcel byt... Zatial to islo prekvapivo lahko, uvidim, ako to bude po vikdende alebo prvom arbeitstagu.

Pondelok 25. Júl 2005 21:42

komentárov: 2 pridaj komentár archív

funo

no SURO kukam, ze sa mas fajn ;) ... inak ked si mal problem s tym odletom, tak si mal moznost si vyskusat to pretazenie na stolicnych dnoch ... UFO je nieco podobno ;))) hehe

St 27. Júl 2005 08:52 | 213.215.100.xxx

Suro

Funo: ono je to v tom, ze ty nemozes apstinovat a ja nemozem kolotocovat :)) Skoro uplne to iste. Teda obom nam z toho nie je dobre, ale uz sa tesim na cestu domov :) To bude zabijak :)

St 27. Júl 2005 17:50 | 80.143.73.xxx