archiv

Suro: archiv

Boze, co sme to urobili!

Nasledujuce "riadky" nepatria medzi moje zazitky, ale ide o vec, ktora ma uz davnejsie dost silno zasiahla, nakolko mam velmi rad dokumentarne (najma vojnove) filmy...

V sobotu 6. augusta uplynulo u? viac ako 60 rokov od prvého nasadenia jadrovej zbrane vo vojnovom konflikte. V tento deň v roku 1945 zhodil bombardér USA atómovú bombu na japonskú Hiro?imu, kde sa nachádzalo vy?e ?tvr? milióna ľudí.

Hiro?ima predstavovala vojenský cieľ. Mnoho civilov - aj ?ien a detí - tu podľa japonského chápania totálnej vojny pracovalo v zbrojných a armádnych prevádzkach. V meste sídlilo velenie, armádne jednotky, bolo typickým komunikačným a dopravným uzlom. Pri obrane ostrovov pred očakávanou inváziou počítala japonská armáda s masovým nasadením civilov. Hiro?ima dovtedy vá?nej?ie netrpela bombardovaním - aj preto si ju kvôli ľah?iemu mapovaniu účinkov Spojené ?táty vybrali. O 8.15 hod. miestneho času bombardér B-29, ktorý jeho pilot a veliteľ plukovník Paul Tibbets nazval po svojej matke Enola Gay, zhodil na mesto bombu Little Boy (Chlapček). Obsahovala 60 kilogramov uránu-235. Vybuchla 600 metrov nad centrom s energetickým ekvivalentom 13-tisíc ton TNT. Japonci osamelé lietadlá pova?ovali za prieskumné. Okam?ite zahynulo asi 80-tisíc ľudí. Do konca roku 1945 ďal?ích 60-tisíc na popáleniny, o?iarenie a otravu. Neskôr pribudli ďal?ie tisíce. Iba vlani to Hiro?ima zrátala na 237 062 mŕtvych. V Japonsku stále pritom ?ije 270-tisíc hibaku?aov ("ľudí postihnutých bombou"). Bomba zrovnala so zemou prakticky celé mesto.

Na dobovej fotografii je posádka amerického bombardéra B-29 Enola Gay, ktorý 6. augusta 1945 zhodil prvú atómovú bombu na japonské mesto Hiro?ima. V newyorskej aukčnej sieni Christie´s sa v stredu 27. marca uskutočnila dra?ba palubného denníka druhého pilota bombardéra, kapitána Roberta Lewisa. V celom texte sa ako memento vyníma poznámka: "Bo?e, čo sme to urobili!". V denníku sa nachádzajú aj kresby oblaku v tvare hríba, dvíhajúceho sa nad mestom. TASR/EPA
Boze, co sme to urobili!
Atómová cesta k mieru
O pou?ití takej ničivej zbrane (a to e?te skú?ka prvej bomby v pú?ti v Novom Mexiku 16. júla 1945 uvoľnila oveľa viac energie ako sa čakalo) sa spory viedli veľmi dlho. Presadili ho politici, minister vojny Henry Stimson a prezident Harry Truman s poradcami. Tvrdili: Straty armády USA pri bojoch o Okinawu naznačujú, ako urputne budú Japonci bráni? domáce územie. Civilné orgány chcú kapitulova? od januára, no vo vláde diktujú vojaci, stúpenci samurajského kódexu hrdosti a cti. Ultimátum Postupimskej konferencie odmietli. Keby vojna pokračovala, zahynie najviac práve Japoncov, vojakov i civilov. V bojoch, od hladu i na následky chorôb. Rýchle ukončenie vojny u?etrí veľa obetí na ázijskej pevnine. A medzi západnými zajatcami. Hrôza z Hiro?imy skutočne posilnila v japonskej vláde mierovú frakciu. Uznávajú to i mnohí Japonci vrátane historikov.

List od Einsteina
Atómovú bombu utajene vyvinuli v rokoch 1942 - 1945 USA s pomocou Veľkej Británie a Kanady. Motiváciou bola obava, ?e ju ako prví získajú nacisti. Základné fyzikálne informácie, potrebné na jej zostrojenie, boli koncom 30. rokov známe. Spustenie výskumného a výrobného projektu získania jadrovej zbrane, kódovo označeného Manhattan, nariadil prezident Franklin Delano Roosevelt roku 1941. E?te dva roky predtým ho na hrozbu nemeckého prvenstva upozornil list Alberta Einsteina, vtedy najvplyvnej?ieho amerického vedca. Einsteina zase presvedčili argumenty amerických fyzikov maďarského pôvodu - Lea Szilárda, Edwarda Tellera a Eugena Wignera. Ako ?idovskí utečenci z Európy nemali o Hitlerových úmysloch najmen?ie ilúzie. Einstein si tento list po Hiro?ime a Nagasaki vyčítal. Z humánneho hľadiska je to pochopiteľné. Z vecného nemal prečo. Nacistická hrozba bola reálna. Hoci sa im to najmä pre deficit zdrojov počas vojny, ale aj vďaka úmyselnej pasivite niektorých nemeckých vedcov, nepodarilo. USA to zvládli vďaka obrovskému ekonomickému, technicko-priemyselnému a odbornému potenciálu - na projekte Manhattan pracovala okrem iných celá plejáda vtedaj?ích i neskor?ích nositeľov Nobelovej ceny.
Pondelok 26. November 2007 21:58

komentárov: 1       pridaj komentár       archív
napíš číslom: deväť  

Tom

LOL
Ut 05. Feb 2008 22:30 | 91.127.53.xxx
článkov: 16 | reakcií: 20 | albumov: 6 | fotokom.: 3 | dennikov: 20 | den. kom.: 1 | prísp.: 53 | odkazov: 25
[ page designed and coded by Suro in July 2005 ]