Amsterdam [NED]

Pisal sa datum 21. Jul 2004. Vstaval som skoro rano. Nie nadarmo. Mal som ist so sefom na pracovne nakupy do Amsterdamu.

Hlavneho mesta Holandska. Najprv nas cakala viac ako 260 kilometrova cesta po dialnici. Cas sme si kratili pocuvanim radia, rozpravanim a fotenim. Ked bol uz Amsterdam na blizku siahol som po fotoaparate a odfotil par informacnych tabul.

Netrvalo dlho a naskytli sa nam aj prve pohlady na samotne mesto. Toto je jeho vychodna cast nedaleko centra do ktoreho sme sa chceli dostat. Vysoke budovy, veze a co ja viem co vsetko siahalo priamo k nebesiam. Sice bolo trochu zamracene a schylovalo sa k dazdu ale fotit sa nastastie dalo. Po par kilometroch sme sa dostali do centra. Najprv sme okolo neho prefrcali, aby sme splnili povodny zamer, kvoli ktoremu sme tam vobec isli. Teda nakupovat.

Ubehlo par hodin a po nie moc uspesnom behani po roznych velkoskladoch a velkoobchodoch sme sa pobrali na miesto na ktore som sa azda tesil najviac. Centrum. Odparkovali sme ako najblizsie to len islo. Mal som trochu odchylene okno.

Jorg ma na to okamzite upozornil a porozpraval mi o figloch miestnych zlodejov aut. Teda poviem vam, nepotrebuju skutocne vela na to, aby sa vam dostali do auta. Siahol som po fotoaparate a spravil prvy zaber z miestnej ulice. Teda kanalu. Takymito vodnymi ulickami je popreplietany cely Amsterdam. Budovy vselijakeho tvaru, farby a veku lemovali okolie hlavnych ciest, ktore mali v klude aj 6 pruhov.

Po par metroch sme sa dostali priamo do centra hlavneho mesta. Obzeral som sa par minut dookola a len sa kochal tou krasou. S Jorgom sme sa dohodli, ze sa stretneme za nejake tri hodinky priamo tu.

On isiel este pobehat obchody. Chcel si kupit cosi na seba. Vraj tam maju skutocne pekne veci. No, podla mna je to obchodmi skoro ako kazde ine mesto, ale on to predsa musel vediet lepsie. Nuz nech to bolo ako chcelo, ja som mal dostatok casu pobehat, spoznat a pofotit najblizsie okolie, lebo som sa nechcel zatulat.

Ludi bolo okolo neurekom. Ako keby sa tam prave v ten den nieco dialo. Ale na nic som neprisiel. Teda boli tam nejaky poulicny umelci ale to nie je nic neobvykle. Naskytovali sa mi obrazky, ktore som doposial videl len v televizii.

Holuby, ktore sa nebali ludi, zobali im z ruky a aj na ne sadali. Preplnene cesty domacimi a turistami, plne MHDcky pomedzi budovy po hlavnej ceste natahane kable pre elektricky a trolejbusy. V centre ma uchvatila este jedna budova, historicka ale pritom bolo vidno, ze sa o nu staraju.

Asi to bol hlavny bod celeho Amsterdamu. V jej okoli sa nachadzalo muzeum voskovych figurin a ine turisticky zaujimave

budovy vybral som si tuto. Centrum mesta som preskumal kompletne (teda tych 500m2) za nejaku hodinku. Potom som zacal skumat ulice. Odkial, kam a kade. Predieral som sa cez ludi a dostaval sa ku hlavnej ceste, na ktorej to ?zilo?. Takisto sa tam staval nejaky novy hotel, prave ukladali zaklady. Priamo pri kanaly. Na jeho druhej strane som zbadal budovu ako z rozpravky.

Je viac nez zname, ze Holandsko vseobecne a zvlast Amsterdam su ?bicyklove?. Je to najcastejsi a najvyhodnejsi dopravny prostriedok domaceho obyvatelstva.

Turisti si ich casto poziciavaju a skumaju na nich mesto. Preto je to tolko cyklistickych chodnickov a maju aj mnozstvo zakonov, ktore sa tykaju bezpecnosti na cestach, tak, aby vznikalo co najmenej ohrozeni na ich zivote a zdravi.

Preto takyto pohlad nie je nicim neobvyklym. Takisto je zname, ze Holandsko je krajina neobmedzenych moznosti. Najma co sa tyka fajcenia u nas nelegalnej marihuany. Predavaju ju v kazdom Coffe-Shop-e. Pre nas je to nieco cudne. Teda aspon pre mna. Pripadalo mi to zaujimavo. Ved len uznajte, ze nieco za co dostanete u nas kludne aj vazenie je tam uplne bezna vec. Mnohym ale nestacili len Coffe-Shop-y ale stretavali sa aj pri tejto pamiatke, kde si na ulici bez akychkolvek predsudkov zapalili.

Aj ten najkrajsi den sa musi raz skoncit. Zacal som citit jeho koniec ked som zbadal Jorga v dialke. Bolo jasne, ze uz pojdeme.

Tak sa aj stalo. Prehodili sme par slov na namesti, porozpraval mi kde vsade pocas tych troch hodin bol a pobrali sme sa k autu. Obaja sme toho mali dost. Ved uznajte, ze od piatej rana do piatej poobedia je dost hodin. A ked nesedite na zadku tak to plati dvojnasobne. Chvilku este trvalo kym sme sa dostali na vypadovku z mesta. Potom uz ostali len spomienky a tento posledny zaber. Za dazdiveho pocasia sme opustali hlavne mesto krajiny neobmedzenych moznosti. Ja iba s letmym usmevom a nadejou, ze som tam nebol prvy a posledny krat

Piatok 10. Jún 2004 11:04

komentárov 0 pridaj komentár