Banska Stiavnica

Nadvorie stareho zamku. Par hodin pred oficialnym otvorenim a vpustanim prvych

tohorocnych navstevnikov priamo do hradu. Hrad pochadza asi z 15. storocia.

Vystavene su v nom exponaty z roznych dob. Od doby zeleznej (800 rokov pred Kristom) az po neviem aku dobu v 17. storoci. Namestie sa naplnilo cosi po 10:30. Vsetci tito ludia prisli obdivovat nielen zamok, ale hlavne sa zabavit a pripomenut si 10 rokov detskeho divadelneho suboru Stromacik. Pri tejto prilezitosti sa prezentovali jeho terajsi a byvali clenovia v ich najuspesnejsich divadelnych predstaveniach. Ti ktori mali zaujem mohli stravit nejaky cas v zonglerskej dielni a tych bolo skutocne neurekom.

Hned za branou vital a oboznamoval

navstevnikov z programom

saso (Miro Kasprzyk). Jeho snad najcastejsia uloha. Robit hradneho sasa vie dokonale. Hlavna organizatorka Sonicka Luzinova sa starala o hladky priebeh celej akcie ktora bola naplanovana az do 16:00. Pod jej taktovkou islo vsetko uplne bez chyby, aj ked samozrejme, ze bez tvrdej ruky by sa to iba tazko obislo.

Aj ked sa kmitalo skoro v jednom kuse a hralo sa jedno divadelne predstavenie za druhym,

herci si nasli cas aj na malu debatu medzi sebou.

Ved sme vsetci ludia a divadelnici zvlast. Obcas aj male kostymove alebo maskerske upravy boli bezna vec. Vsetko musi predsa vyzerat dokonale. Prichyteny pri studovani scenara. Muz oznacovany v Stiavnici ako zijuca legenda, len neviem ci kvoli veku, alebo kvoli zasluham :) Sice tomuto tvrdeniu mozem len prikyvnut, videl som tohto cloveka stat na javisku a hrat.

Spominal som 10.

vyrocie zalozenia divadelneho suboru Stromacik. Jeho historiu od roku 1995 az po dnesok (2005) bolo mozne sledovat na 22 sklenenych tabuliach s fotografiami, ktore sa tiahli skoro celym obvodom hradu. Pozorne prezeranie si tejto vystavky mohlo zabrat v klude aj 20 minut. Ti rychlejsi to stihli aj za polovicny cas, ale verim, ze nemali z toho taky pozitok.

Ked sme sa pobrali domov Stiavnica zacala

plakat z nebies. Jeden z

poslednych zaberov sa mi podaril na jednu z vezi zamku. Bolo by zaujimave sledovat kazdu jednu vezicku, kedze vsetky su ine. Zrejme boli postavene v roznom obdobi. Opustali sme preslavene banske mesto, zname svojimi pamiatkami a divadelnikmi. Lucilo sa s nami dazdom, ale verim, ze az take smutne nebolo, ved kazdym dnom sme blizsie k tomu, aby sme sa do neho vratili.

Sobota 11. Jún 2005 22:35

komentárov 0 pridaj komentár