domov archiv rychlovky kto som fotky gbook kuchyna kontakt

fotky

Station Munster 2004

Do tohto nemeckeho mesta sme pricestovali v nedelu 27.06.2004. Bolo to vdaka vyhratemu konkurzu na nasej skole. Trojmesacne pracovne prazdniny v tomto meste mali byt podla nasich predstav tie doposial najkrajsie. Cesta trvala priblizne 23 hodin a prve co sme uvideli bol Hauptbahnhof (zeleznicna stanica). Tam sme stretli Claudiu a ta nas oboznamila s programom, nasimi pracoviskami a byvanim. Mna odviedla na internat s adresou Breul 43. Byvali tu vysokoskolaci z celeho sveta aj ked patril medzi tie mensie, ale zato najlepsie vybavenejsie. Hlavnym orientacnym bodom bol Dom. Takisto ako cele mesto bol pocas 2. sv. vojny zrovnani zo zemou. Sikovny architekti ho dali znovu do povodnej podoby. Myslim, ze sa im to podarilo skutocne skvele. Kazdu stredu a sobotu sa tu konaju trhy. Daju sa na nich kupit skoro vsetky potraviny a kvety. Inspiraciou mestskeho loga je radnica. Kedysi sa tu konali sudne spory a bola tu podpisany aj westfalsky mier. Kedysi davno bolo okolo mesta postavene opevnenie/hradby. Chranilo mesto pred vpadmi nepriatela. Dnes je na tomto mieste, teda okolo celeho mesta, spravena cesta. Vola sa Promenade. Motorovym vozidlam je sem vjazd zakazany. Stretnut tu mozete chodcov, jogerov, cyklistov, korculiarov. Po oboch stranach je obklopena alejami z listnatych stromov. Za zmienku stoji urcite aj Aasee. Je to Munsterske jazero. Dlhe asi 3km a siroke do 300 metrov. Vsetci tvrdia ze patri do trojice najznecistenejsich jazier Nemecka a preto sa tam nikto nekupe. Obcas sa tu objavi nejaky cln alebo plachetnica. No na jej brehoch sa pocas celeho leta opaluju stovky ludi. Okolo jeho obvodu je cesticka pre tych, ktori si radi zabehaju. Bicykle tu pristup nemaju.

Nuz, obhliadka mesta sa skoncila. Podme pracovat. Ja som mal svoje pracovisko na Rossenstrasse 4. Predajna styloveho nabytku a inych doplnkov do domacnosti trochu inak ako si predstavujeme na prvy dojem. Vsetko bolo jedinecne prakticky v celom Nemecku. Kovove stolicky na ktorych bolo trochu hrdze, kamenne stoly z Maroka, mnozstvo vaz a kadejakych inych doplnkov. Sidlo prevadzky bolo tu. Sklad bol o nejakych 10 kilometrov dalej. Tu sa vsetko skladovalo a pripravovalo na prevoz do predajne. Chodili sem rozny velkoobchodnici a zastupcovia. Par dni po mojom prichode sa konala na internate akcia, pri ktorej sa zisli ludia, ktori kedysi tu byvali. Prislo cosi viac ako 100 ludi z poslednych 20 rokov. Ja som bol na svojom poschodi a zhostil som sa ulohy miesaca napojov. Mixoval som asi 3 rozne druhy napojov, vsetko presne podla navodu. To bola skor taka nezvycajnejsia akcia, ktora sa uskutocnuje tak raz za pat rokov. Som preto celkom rad, ze som ju stihol. Toto bol jeden z tych nezvycajnejsich dni. Teda nehovorim, ze som sa nudil, to veru nie. Chodieval som navstevovat moje spoluziacky Siu a Mirku. Tie byvali nejakych 10 minut cesty od mojho internatu. Mali cele jedno poschodie rodinneho domu pre seba. Mali sa tam skvelo, az zavidenia hodno. V centre mesta mali byvanie aj Lenka a Lussy, tie chodili o jeden rocnik nizsie od nas. Nikam to nemali daleko, aj ked sem tam im nerobil dobre poulicny hluk, dalo sa na to zvyknut. Obcas sme sa zisli u mna a dole v bare sme si zahrali biliard. Hrali sme ho dakedy aj cele hodiny. Suboj amaterov bol velmi vyrovnany.

V strede augusta sme isli na trojstretnutie mladeze. Islo o Francuzov, Nemcov a Slovakov. Vzajomne nas ubytovali v Kattenvenne. Ja som byval v rodinnom dome spolu s Francuzmi a Nemcami. Dievcata boli ubytovane asi 1 kilometer cesty v hotely. Mali sme vzajomne prezit tri tyzdne. Bol to velmi prijemny oddych od kazdodenneho stresu v praci. Program bol bohaty. Navstevovali sme rozne kulturne pamiatky, turisticke atrakcie a kupaliska v oblasti Nordrein-westfalen. Jednou z prvych bol Maislabyrint. Bol to velky labyrint z kukurice. Jeho velkost bola asi 500 m2. Bludili sme v nom niekolko hodin kym sme sa dostali k jeho stredu. Zakazane bolo prechadzat pomedzi steny, ale aj to sa sem tam podarilo. Navstivili sme aj Bad Rotenvelle. Kupelne mesto, ktore bolo zname svojimi "Salinami" Drevena stavba vysoka asi 24 metrov a siroka 10 metrov. Bolo to zariadenie ktoreho vnutro bolo poprepletane roznymi potrubiami, ktore vytlacali slanu vodu hore a po krajoch, ktore boli vyrobene z trnia stekala dolu. V jej okoli boli lavicky. Tu mohli navstevnici nerusene sediet a inhalovat vlhky vzduch, ktory bol prospesny na pluca a sliznicu. Liecili sa tu problemy s dychacimi cestami. Je to snad najvacsie fungujuce zariadenie svojho druhu na celom svete. Vacsie je v Polsku, ale to je zial kvoli financiam nefunkcne. Vec na ktoru som si musel zvyknut je to, ze v okoli nebol ani kopcek a ani hora. Nizinata krajina, tzv. Flachland. Po 3 mesiace som tam skutocne nic vyssie okrem kostola La Lamberti nevidel. V celku zaujimavy pohlad. Pocasie nam prialo, navstivili sme mnoho krasnych miest, dobre sme sa zabavili a oddychli sme si od prace. Spojilo sa prijemne s uzitocnym a vybrali sme sa spolocne jedneho dna do pivovaru. Do najlepsieho v tomto regione. Znamy bol svojim kralovskym zakladatelom a generacnou tradiciou. Sucastou obhliadky techniky varenia piva a plnenia flias bola aj ochutnavka na ktoru sa vsetci tesili. Kedze to bolo len o pive a ziadnej kole, ja som ostal o smade. Pokracovali sme niecim co u nas ani nevidiet, zato v Nemecku a Holandsku su toho cele plantaze. Boli sme si obzriet veterny mlyn na elektrinu. Sukromnik nam povysvetloval co, ako, naco, zaco a kedy sa to oplati postavit si nieco take. Elektrinu ktoru to vyraba je mozne predavat do elektrarni. Systematika toho je taka, ze si mlyn kupite a postavite asi za 500 000 Euro. Za 10 rokov by sa vam tato investicia mal vratit a potom si prajete aby vydrzal este aspon 10 rokov, teda aby aj vyniesol nejake peniaze. Po 20 rokoch je uz stary a stale sa na nom nieco kazi tak praktickejsie je ho dat prec. Casto krat byvaju trafene bleskom a odide v nom nejaka elektronika, ktoru je potrebne dat opravit. Takze to prinasa so sebou aj urcitu davku rizika. Jedneho dna som sa potreboval vratit do Munstru. Siel som na vlakovu stanicu. Vlaky mali vraj chodit kazdu celu hodinu. Nuz neoverena informacia, takymto sposobom som cakal 45 minut. Druhykrat si dam asi radsej pozor a informacie si budem overovat. Dovolenku v Kattenvenne sme zakoncovali vyletom do Holandskeho Enschede. Nachadza sa tu Aquadrom. Kryta plavaren s mnozstvom toboganov, umelymi vlnami, vyrivimi kupelmi a co ja viem este cim. Ked sa Holandsko rozhodnete raz navstivit urcite nezabudnite na toto mesto. Vsetko krasne sa musi raz skoncit. Tri tyzdne uplynuli a my sme sa museli pobrat do Munstru za uprsaneho pocasia. Francuzi este ostali chvilku v Nemecku, ale uz zial nie na dlho. Ja som za nimi chodieval skoro kazdy den po praci az do hlbokej noci. Zazili sme spolu mnoho zabavy. Hravali sme pingpong, playstation, bicyklovali sa, alebo hravali futbal. Posledna akcia bol vylet do Warendorf-u. Je to historicke mestecko v ktorom sa ako kazdorocne konali konske preteky v drezure koni. Navstivili sme tu stajne, sledovali rozne discipliny priamo z tribuny a dozvedeli sa co to aj o vyrobe podkov. Detiskam sa to velmi pacilo. Vsetky kone mali svoj presny rodokmen a boli cistokrvne. Cena jedneho sa odhadovala od 500 000 Euro do 3 mil. Euro. Zalezalo od toho, aky boli rodicia sampioni. V tejto oblasti ma chov koni velku tradiciu a z Munstru pochadza mnozstvo poprednych nemeckych jazdcov a cvicitelov. Vsetko sa musi raz skoncit a po tomto dni bol uz vsetkeho koniec. Teda vyletov s Francuzmi.

Po nejakej dobe, este stale nam platili karticky na autobusy a vlaky, ktore sme dostali pri prilezitosti nemeckeho kurzu, sme sa vybrali pozriet daleku krajinu, teda Kolin. Skoro rano sme sa vybrali vlakom priamo do neho. Nas prvy pohlad okrem stanice patril aj na namestie ktore bolo hned pobliz, ale predsa len hodny kus cesty vzdialene od nasho presneho ciela. Mojim cielom bolo pozriet si mesto. Cielom dievcat bolo nakupit si nejake veci, ktore sa nedaju zohnat len tak hockde. Po tychto par udalostiach sme sa dostali do bezneho dna, ktory bol pre nas naplneny pracou a povinnostami. Vsetko sa chylilo ku koncu. Najviac som si to uvedomoval, ked som sedel vo vlaku. Vtedy dolahol na mna pokoj domova, aj ked sa mi kto vie ako nechcelo do tej skoly moc ist. Prechadzali sme okolo mesta, o ktorom sme sa ucili, ze je to Florencia na Labe. Teda Dressden. Mesto, ako keby ostalo stat vo vyvoji modernej architektury a mozno prave tym laka turistov z celeho sveta. Vlak z Berlina meskal, preto sme vlak z Prahy do Liptovskeho Mikulasa stihli len tak-tak. Ked sme v nom uz sedeli ovladol ma pocit stastia. Vedel som, ze rano ked otvorim oci budem doma...

napíš číslom: osem

článkov: 16 | reakcií: 20 | albumov: 6 | fotokom.: 3 | dennikov: 20 | den. kom.: 1 | prísp.: 53 | odkazov: 25
[ page designed and coded by Suro in July 2005 ]